„Politik sa zaujíma o najbližšie voľby.
Štátnik o budúcu generáciu.“
Alcide de Gasperi
8. novembra 2018 si Európska ľudová strana zvolí svojho kandidáta na predsedu Európskej komisie. Máme pred sebou jednoduchú otázku: kto má najlepšie predpoklady na to, aby pomohol našim stranám vyhrať blížiace sa voľby do Európskeho parlamentu budúcu jar, následné získať podporu Európskej rady a Európskeho parlamentu, a napokon aj viesť Európsku komisiu. Je to o schopnosti viesť a o skúsenostiach. Je to o komunikácii a jazykových schopnostiach. Je to o hodnotách, vízii a o dôveryhodnom programe pre budúcu generáciu Európy. A práve toto navrhujem pre nás, EĽS.
Vízia pre Európu
Musíme sa pozerať vpred a poskytnúť všetkým Európanom lepšiu, na hodnotách postavenú víziu budúcnosti. Moja vízia je proeurópska, pozitívna a pragmatická:
Proeurópska, pretože verím v lepšiu a zmysluplnejšiu európsku integráciu. Potrebujeme viac Európy tam, kde to dáva zmysel a menej tam, kde nie. To, čo môže byť lepšie vykonané na národnej alebo regionálnej úrovni by sa malo na tej úrovni aj zrealizovať. Potrebujeme menej hrubého nacionalizmu a viac národnej zodpovednosti v našom spoločnom európskom projekte. Potrebujeme národných a európskych lídrov, ktorí nielen ovplyvnia rozhodnutia, ale aj preberú plnú zodpovednosť za rozhodnutia spravené spoločné.
Pozitívna, pretože musíme skončiť s politikou založenou na strachu a nenávisti. Neexistujú ľahké riešenia na komplexne problémy. Áno, technológia zmení spôsob našej práce. Áno, migrácia je výzva. A áno, všetci sa bojíme neustálych zmien a narušení nášho bežného fungovania. Ale to neznamená, že politickí lídri by mali stavať na týchto obavách. Práve naopak, schopnosť viesť je o poskytnutí príležitostí, o práci na dosiahnutí stability, o hľadaní riešení a o poskytnutí nádeje pre svetlejšiu budúcnosť.
A pragmatická, pretože musíme poskytnúť konkrétne riešenia pre naše spoločné výzvy. Digitálna revolúcia zmení spôsob fungovania ekonomiky, práce, politiky, médií, vedy a možno aj celkovo budúcnosti ľudstva. Toto spolu s klimatickou zmenou bude predstavovať najväčšiu výzvu nielen pre budúcu Európsku komisiu ale aj pre budúcnosť ľudstva. Chcel by som, aby technológia slúžila ľudstvu, a nie naopak. Chcel by som vidieť planétu, ktorá je a bude aj naďalej schopná dávať život každému z náš.
V tomto stručnom programe pre budúcu generáciu Európy nehovorím, že mám riešenia na všetky výzvy, ktorým EÚ v súčasnosti čelí – ani neposkytujem detailné návrhy riešení – na to ešte bude čas. Mojim zámerom je načrtnúť niektoré hlavné výzvy, ktoré pred nami stoja. Dve hlavné otázky našej generácie sú digitálna revolúcia a klimatická zmena. Toto sú nadnárodné výzvy, ktoré žiadna krajina nemôže zvládnuť sama. V čaše neistoty potrebujeme pevný základ, ktorým sú naše hodnoty. A tieto hodnoty sú základom mojich šiestich bodov pre budúcu generáciu Európy.
1. Obhajovať európske hodnoty
V 20. storočí EĽS vyhrala súboj ideológií. Demokracia zvíťazila nad fašizmom, komunizmom a nacionalizmom vďaka vytrvalému boju našich otcov zakladateľov v celej Európe, od severu na juh, od východu na západ. Zahájili sme projekt pre Európu, presadili demokraciu, slobodu a nastolili mier. Ale náš pohľad na svet nemôže byť statický alebo považovaný za samozrejmosť. Naše hodnoty sú v ohrození ako zvnútra, tak aj zvonka Európskej únie – je načase, aby sme sa postavili a obhájili ich.
Naše hodnoty sú postavené na rešpektovaní ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, solidarity, rovnosti pohlaví, vlády zákona a ľudských práv, vrátané práv menšín. V čaše neistoty tieto hodnoty predstavujú kotvu nášho bezpečia a tiež hlavný základ, ktorý z nás robí to čo sme ako stredopravicoví kresťanskí demokrati. Bez hodnôt nám chýba kompas morálky, ktorý nás tak dobre viedol v minulosti.
„Držíme hlavy hore napriek cene,
ktorú sme museli zaplatiť, pretože
sloboda je na nezaplatenie.“
Lech Walesa
Ale nemôžeme zase poprieť – v našej spoločnosti je cítiť nepokoj, úzkosť ohľadom budúcnosti a určitý pocit, že to najlepšie je už za nami. Neodsudzujem tých, ktorých láka voliť populistov. Práve naopak, chcem povedať, že „my vás počujeme“. Nebudeme ignorovať strach spojený s technológiou, pracovnými príležitosťami, bezpečnosťou alebo migráciou. Veľa z týchto strachov je legitímnych, ale musia byť vyriešené prostredníctvom nášho demokratického fungovania. Demokracia, sloboda jednotlivca a spravodlivosť je to, za čo sme bojovali po stáročia. Dejiny nás naučili, že keď sa už raz cesta poberie smerom k neliberálnosti, tak je veľmi ťažké zmeniť jej smer. Neliberálna demokracia je v rozpore s hodnotami EĽS.
2. Byť lídrom digitálnej revolúcie
V poradí štvrtá priemyselná revolúcia – umelá inteligencia, robotizácia, internet, 3D tlač a digitalizácia – sú už tu a majú ďalekosiahly dopad na všetky oblasti, vrátané ekonomiky, politiky a vedy. Na rozdiel od predchádzajúcich priemyselných revolúcií, táto nie je postupná – ale skôr rýchla a prelomová. Európa musí byť na vrchole technologického rozvoja, inak nám hrozí, že budeme zaostávať. Byť na čele digitálnej revolúcie znamená, že sa musíme zamerať na budúcnosť našej práce, inováciu a ochranu jednotlivcov.
Digitálna revolúcia mení spôsob práce a štúdia. Vieme málo o tom, ako bude pracovný trh vyzerať v roku 2050. Mnohé pracovné príležitosti – všetkých typov, vrátané manuálnej ale aj administratívnej práce – čo existujú dnes, zajtra už existovať nebudú. Nie je to o tom, že stroje ich preberú, ale o tom, že by sme sa mali naučiť využívať robotov na dosiahnutie lepších výsledkov. Vzdelávanie už nie je o získaní určitej zručnosti a mnohých vedomostí, ale skôr o celoživotnom vzdelávaní sa a emocionálnej inteligencii. Odhliadnuc od toho, aké zručnosti v budúcnosti získame, porozumenie dátam by mala byť jednou z nich. Viaceré členské štáty už získali skúsenosti v tejto oblasti. Mali by sme budovať na ich skúsenosti a rozšíriť ju pre celú Európu.
V súčasnosti všetkých 20 top technologických firiem je z USA alebo z Číny. Bez investícií do vzdelávania, inovácie, vedy, výskumu a rozvoja sa tento trend ani nezmení. Európske rozhodnutia musia zlepšiť technologickú infraštruktúru, ako napríklad siete 5G, a vytvoriť príležitosti pre európske spoločnosti a podnikateľov rozvíjať sa v digitálnej ére. Moderné finančné nástroje a legislatíva, ktoré tvoria podmienky pre inováciu, nám pomôžu posunúť sa vpred aj v tomto smere.
„Úspešné vytvorenie umelej inteligencie
môže predstavovať najväčšiu udalosť
dejín našej civilizácie. Alebo aj najhoršiu.
To jednoducho nevieme.“
Stephen Hawking
Žijeme v dobe ekonomických platform, kedy ekonomika založená na dátach naberá na dôležitosti. Toto so sebou prináša aj otázky ochrany práv na súkromie jednotlivcov. Veľké systémy už vedia o nás a našich preferenciách viac ako si myslíme. Ústavy boli vytvorené, aby chránili jednotlivca pred štátom. Teraz treba zabezpečiť ochranu jednotlivcov pred používaním súkromných informácií a dát veľkými nadnárodnými firmami alebo autoritatívnymi vládami. EÚ ako legislatívna veľmoc môže prispieť k tvorbe medzinárodných pravidiel pre budúce fungovanie vo svete umelej inteligencie a robotizácie. Je lepšie byť tým, ktorý pravidlá vytvára, ako len tým, ktorý ich musí (jednoducho) rešpektovať.
3. Vytvoriť silnú európsku ekonomiku pre všetkých
Jednotný trh bol prínosom – bez neho by sme nemohli udržať úroveň európskeho blahobytu. Počas niekoľkých desaťročí bol základom rastu a pracovných príležitostí v Európe. Byť členom EÚ znamená nárast prosperity. Za posledných dvadsať rokov sa HDP na obyvateľa zdvojnásobilo. V niektorých chudobnejších členských štátoch tento nárast bol viac ako desaťnásobný. Jednotný trh pomohol v posledných rokoch vytvoriť viac ako 10 miliónov pracovných príležitostí. Euro je druhou najvýznamnejšou menou na svete. Po finančnej kríze sa Európska únia opäť dostala na dobrú cestu ďalšieho ekonomického rastu, vytvárania ďalších pracovných príležitostí a investícií.
Ale toto pravdaže nestačí. Zatiaľ čo je EÚ dobrá vo zväčšovaní svojej „torty“, neboli sme až takí dobrí v jej spravodlivom rozdeľovaní čí už medzi jednotlivcami alebo medzi členskými štátmi. Veľa z dnešného populizmu, ako sprava tak aj zľava pramení z pocitu nespravodlivosti, z pocitu že náš súčasný model spoločnosti – vrátané sociálneho trhového hospodárstva a globalizácie – neprináša spravodlivosť pre každého. Toto sa musí zmeniť. Všetci vieme, že liberalizácia trhu podporuje ekonomický rast a vytvára pracovné príležitosti, teraz ale musíte zariadiť aby z tohto prínosu mohli čerpať všetci Európania.
„Európa musí byť viac ako iba o trhu,
o tovaroch a o peniazoch.“
Jean-Claude Juncker
Európa sa musí zamerať na moderné zdroje dlhodobého rastu, vrátané digitalizácie, kreatívneho priemyslu, rastu v súlade s našou prírodou teda tzv. zeleného rastu, cirkulárnej ekonomiky, start-upov, dlhodobo-udržateľnej a inovatívnej produkcie potravín a podobne. EÚ priamo nevytvára pracovné príležitosti ani nevytvára nových šampiónov, ale únia môže poskytovať dobré podmienky a vhodný rámec pre podporu spoločnosti, pracovníkov a podnikateľov na celom kontinente, aby mohli dobre robiť to, čo robia. EÚ je šampión voľného a spravodlivého obchodu a mala by aj naďalej ním byť. Zároveň ale musíme zlepšiť globálne pravidlá, bojovať proti nespravodlivým praktikám, pracovať na štrukturálnych reformách a na celkovom dotvorení vnútorného trhu. Redistribucia európskeho rastu cez sociálnu politiku je a naďalej aj zostane v rukách národných vlád.
Budúcnosť eura predstavuje kľúčovú časť našej ekonomiky. Bez stabilnej a dlhodobo-udržateľnej spoločnej meny nebudeme mat úspešnú ekonomiku. V najbližších rokoch musíme zrýchliť postup ku skutočnej bankovej a kapitálovej únii. Taktiež musíme pretvoriť naše nástroje hospodárskej stability do Európskeho monetárneho fondu. Ale v prvom rade a hlavne musíme naďalej pokračovať v budovaní dôvery, v dodržiavaní spoločne dohodnutých pravidiel a tiež preukázať solidaritu, keď ju niekto z nás potrebuje. Takto konali EĽS strany počas krízy eura a takto musíme postupovať aj v budúcnosti. Bez ťažkých a zodpovedných rozhodnutí EĽS strán vo vládach – od Írska až po Portugalsko, od Španielska až po Grécko a Cyprus – by euro nebolo bývalo prežilo.
4. Bojovať proti klimatickým zmenám
Klimatická zmena je jedna z najväčších hrozieb budúcnosti našej planéty. Za posledných 19 rokov bolo zaznamenaných 18 extrémne horúcich. Súčasným tempom sa priemerná teplota zvýši o 0.2 stupne Celzia za každých desať rokov. Nedávna štúdia medzivládneho panelu o zmene klímy potvrdila tento trend a varuje o dopade ďalšieho globálneho otepľovania nad 1.5 stupňa Celzia. Zmeny teploty budú mať bezprecedentný dopad na náš celý ekosystém vrátane počasia, živočíšnych druhov, úrovne hladiny mora, potravinovej bezpečnosti a zdravia.
Za posledné dve storočia sa nám podarilo vytvoriť predtým nevídaný hospodársky rast a blahobyt, ale toto nás aj niečo stálo. Našou úlohou je ochraňovať našu planétu a rešpektovať jej limity. Zároveň ale EÚ nemôže byť naivná a musí obhajovať svoje strategické záujmy a taktiež pomáhať svojim členským štátom v transformácii k čistejším formám produktívneho hospodárstva. To znamená, že naša politika v oblasti klímy by mala nielen bojovať proti klimatickým zmenám, ale aj dať nám celosvetovo konkurenčnú výhodu. Znižovanie európskych emisií nie je postačujúce na to, aby to zachránilo svet, ale technológie, ktoré naše priekopnícke spoločnosti vytvoria, áno. Mali by sme sa preto zamerať na čisté technológie a cirkulárny typ podnikania. Spoločnosti ochotné a schopné riskovať sa stanú lídrami budúcnosti.
„Nakoľko nemáme ďalšiu planétu B, záchrana
našej planéty Zem by mala byť našou prvoradou
úlohou a zodpovednosťou.“
Miguel Arias Canete a Carlos Moedas
EÚ musí mať v centre svojho programu dekarbonizáciu. Mali by sme presadzovať uhlíkovo-neutrálnu Európu pred rokom 2045. Parížska dohoda bola dobrým začiatkom, ale ešte nás čaká veľa práce. Náš cieľ obmedziť globálne otepľovanie na 2 stupne Celzia je nevyhnutný a bude vyžadovať tvrdé opatrenia v obchodovaní s emisiami ako aj v spoločnom úsilí. Európa by mala viesť túto transformáciu spoločne so svojimi členskými štátmi, regiónmi a mestami.
5. Zvládnuť migráciu
Celkový podiel ľudí žijúcich v inej krajine ako krajine svojho pôvodu bol za posledné obdobie stabilný a predstavuje okolo 3%. Migrácia vo svojich rôznych formách tu bude vždy. Môžeme sa tváriť, že neexistuje alebo reálne riešiť výzvy, ktoré nás čakajú. Ja navrhujem tú druhú možnosť. Vyriešili sme tú najhoršiu prisťahovaleckú krízu a teraz je už na čaše ukázať všetkým Európanom, že situácia je pod kontrolou. Bez snahy strán EĽS v celej Európe – od Malty po Taliansko, od Bulharsko až po Švédsko, od Grécka až po Nemecko a Rakúsko – by sme neboli bývali zvládli migračnú krízu z roku 2015. Teraz sa musíme uistiť, že niečo podobné sa už nezopakuje.
Európa potrebuje kontrolovanú a legálnu imigráciu. Nesmieme sa znovu vrátiť k nekontrolovanej situácii, akú sme videli v roku 2015. So starnúcou populáciou a nedostatkom skúsenej pracovnej sily, nebudeme schopní prežiť, ak budeme stavať múry. Úloha politikov je nájsť riešenia a napomôcť tomuto prechodu, a nie šíriť strach. Voľný pohyb v rámci Európskej únii nám zľahčuje život, čo sa týka cestovania, vzdelávania alebo práce. Prisťahovalectvo z tretích krajín je komplikované, ale riešiteľné. Lepšia ochrana vonkajších hraníc je predpokladom voľného pohybu ľudí v rámci EÚ.
„Táto Európa sa nesmie stať pevnosťou,
kde sa izolujeme od ostatných.
Musí byť otvorená.“
Helmut Kohl
Migrácia bude aj naďalej kľúčovou otázkou pre EÚ v najbližších rokoch. Budúca Európska komisia by ju preto mala mať ako nosný bod svojho programu. Mali by sme vytvoriť strediská azylu mimo územia EÚ, spolu s Úradom vysokého komisára pre utečencov (UNHCR). Mali by sme posilniť Frontex – bez spoločnej hranicnej stráže je náročné ustrážiť naše hranice. Taktiež by sme mali nájsť spoločné riešenia pre účinné návraty tých, ktorým nebol udelený azyl v Európe. Pre každý členský štát by sme mali stanoviť kvóty počtu žiadateľov o azyl z humanitárnych dôvodov. Ak by to nešlo, tak budeme musieť vytvoriť systém flexibilnej solidarity, v ktorom si členské štáty môžu vzájomné pomáhať rôznymi spôsobmi. A taktiež musíme riešiť základné príčiny migrácie posilnením schopnosti EÚ pracovať v našom okolí prostredníctvom investícií do rastu a do tvorby pracovných príležitostí v Afrike. Toto síce úplné nevyrieši problém, ale aspoň nám to pomôže byť o krok bližšie k predídeniu podobnej krízy v budúcnosti.
6. Vytvoriť bezpečnejšiu Európu
Počas desaťročí Amerika zabezpečovala bezpečnosť Európy. Pre mňa ako vášnivého zástancu nášho transatlantického vzťahu nie je ľahké pripustiť, že táto istota je momentálne menej zrejmá ako zvykla byť. Dobrovoľná marginalizácia vplyvu USA na svetovú politiku znamená, že musíme prebrať viac zodpovednosti za našu bezpečnosť. Potrebujeme zakročiť a vyplniť narastajúce vákuum moci, či už v oblasti obchodu, zahraničnej politiky, obrany alebo multilateralizmu. Mali by sme sa snažiť budovať dialóg a partnerstvo vo všetkých smeroch. Ale zároveň by sme mali byť tvrdí na Rusko a tých, ktorí sa snažia ohroziť naše členské štáty.
„Doba, kedy sme sa mohli plne spoľahnúť
jeden na druhého sa už skončila… Je čas,
aby Európa zobrala náš osud do vlastných rúk.“
Angela Merkel
V posledných rokoch sa hranica medzi vojnou a mierom stala ťažko rozoznateľnou vďaka výzvam a javom ako sú kybernetické útoky, nadnárodný terorizmus ako aj štátmi financovaný terorizmus, zasahovanie do našich demokratických procesov, nelegálna migrácia a informačné vojny. Ich príčinami sú pretrvávajúce konflikty, znovuobnovenie súťaže o moc a prelomové technologické inovácie. I keď sme už toho dosiahli veľa, nemôžeme dostatočne ochraňovať Európu so súčasnou mozaikou politík obrany, s existujúcimi nástrojmi a aktérmi bezpečnosti a obrany. Musíme ich viac zjednotiť.
Členské štáty a európske inštitúcie sa musia viac snažiť o vybudovanie skutočnej Únie bezpečnosti a obrany. Mali by sme tiež vytvoriť historicky prvú Bezpečnostnú stratégiu EÚ v oblasti umelej inteligencie, ktorá by pomohla riešiť nové výzvy vytvorené umelou inteligenciou a tiež spraviť ďalšie kroky ku zlepšeniu efektivity a konkurencieschopnosti európskej priemyselnej a technologickej základne rezortu obrany. Naša vlastná bezpečnosť bude taktiež vyžadovať úzku spoluprácu s členskými štátmi, s NATO a s našimi partnermi. Musíme prebrať viac zodpovednosti za jednu z najdôležitejších úloh EÚ: za bezpečnosť.
Komunikovať o Európe
Ak by existovalo ocenenie za najhoršiu komunikačnú stratégiu v histórii svetovej politiky, Európska únia by bola jednoznačne jedným z vážnych kandidátov. EÚ je najúspešnejší mierový projekt v medzinárodných vzťahoch. Ale to, ako je vnímané všetko to, čo robí alebo to o čom únia je, nemôže byť viac vzdialené od pravdy. Nestačí skonštatovať, že kvôli digitálnej ére narástol počet falošných správ, či to, že nám ľuďom sa viac páčia príbehy ako skutočné fakty. V dobe informačných vojen musí EÚ začať brať komunikáciu vážne.
Neznamená to len využívať moderné spôsoby komunikácie cez mnohé sociálne siete, ale taktiež používanie zrozumiteľného jazyka na komunikovanie, o čom Európa je. Minimalizovanie falošných správ a trolov bude tiež veľkou časťou toho, čo treba ešte spraviť. Dobrým začiatkom bude ak, politickí lídri prestanú viniť Brusel za ich vlastné zlyhania a preberú zodpovednosť za európske rozhodnutia, vyjdú zo svojich kabinetov a vystúpia na verejnosti. Európa je o transparentnosti, nie o zákulisnom rozhodovaní.
Toto je moment pre Európu
Verím, že teraz nastal ten správny okamih pre Európu. Ak sa nám v najbližších rokoch podarí napraviť veci, tak sa jedného dňa pozrieme späť na toto obdobie šíriacej sa neliberálnej demokracie a populizmu ako na jednu z ďalších vyriešených kríz v procese európskej integrácie. Ak sa nám to nepodarí, tak riskujeme, že sa vrátime do doby neprijateľného nacionalizmu a bezvýznamnosti Európy.
Je dôležité podporiť naše dôvody pre silnú, modernú Európu, ktorá formuje svet a nie takú, ktorá je formovaná inými. Aby toto bolo možné, musíme prekročiť rozdiely medzi východom a západom, severom a juhom. Rozširovanie nebolo nikdy jednoduché, ale vždy bolo správnym krokom. Musíme sa zlepšiť v zdôrazňovaní toho, čo náš zjednocuje a nie toho, čo náš rozdeľuje. Potrebujeme viac solidarity, či už vzhľadom k budúcnosti eura alebo migrácie. Potrebujeme jeden druhého.
„Európska jednota bola snom par ľudí.
Stala sa nádejou pre mnohých.
Dnes už je nevyhnutnosťou pre nás všetkých.“
Konrad Adenauer
Európska únia nie je dokonalá a nikdy ani nebude. Vždy bude viac ako medzinárodná organizácia, ale menej ako samostatný štát. V mnohých smeroch je v neustálej evolúcii a v krízovom manažmente. Často sa stáva, že z jednej krízy ideme do obdobia vnímaného ako chaos až napokon nájdeme sub-optimálne (tzn. nie to najlepšie) riešenie. Ale dosiahneme naše ciele. Toto sme zažili na príklade eura či migračnej krízy a čaká nás to aj v budúcnosti pri ďalších výzvach. Sme Úniou nedokonalosti. A mali by sme sa naučiť, ako sa prispôsobiť novým výzvam 21. storočia.
Budúci rok, keď nová komisia začne svoj mandát, budeme oslavovať 30-te výročie pádu Berlínskeho múru. Rok 1989 bol rokom plným nádeje. Porazili sme komunizmus a autoritatívne režimy sa padali s pričinením strán EĽS vo všetkých kútoch Európy. Mnohí z nás verili, že väčšina z 200 národných štátov na tomto svete by privítali cestu slobody, liberálnej demokracie a trhovej ekonomiky. A aj to tak bolo, prvé roky po ukončení studenej vojny boli plné sľubov. Európa bola opäť zjednotená. Ale nevedeli sme presne, čo nás čaká.
„Politická jednota neznamená
pohltenie národa.“
Robert Schuman
Fašizmus padol v roku 1945. Komunizmus padol v roku 1989. Neželám si, aby rok 2016 bol začiatkom konca liberálnej demokracie. Ak sa stanem hlavným kandidátom EĽS a prípadne aj predsedom Európskej komisie, tak sa zaväzujem nielen obhajovať naše hodnoty, ale tiež zabezpečiť aby nespokojnosť a dôvody, čo viedli k nárastu nacionalizmu a populizmu boli riešené a aj sa vyriešili. Ak sa týmito frustráciami nebudeme zaoberať, situácia sa iba zhorší. Bude narastať vzájomná nevraživosť a napätie, nacionalizmus sa začne šíriť ešte viac. Netvrdím, že Európa bude týmto nenapraviteľne poškodená, ale že sa blížime k hraniciam tolerancie. Tej tolerancie, na ktorej bola Európa postavená.
Európska únia ešte nikdy nemala predsedu Európskej komisie zo severského alebo pobaltského štátu a ani zo strednej a východnej Európy. Každopádne nejde o preteky založené na geografii, ale skôr o schopnosti a spôsobe viesť ako aj o skúsenosti. Pochádzam z malej krajiny, ktorá prežila popri expanzívnej veľmoci – z krajiny, ktorá vždy bojovala za svoje hodnoty a existenciu. Bol som súčasťou alebo aj na čele vládnych koalícií, čo vyžadovalo neustále budovanie mostov. Mal som osobnú skúsenosť viesť rokovania a byť s populistickou stranou vo vláde. Toto všetko sú kvality, ktoré budú veľmi pravdepodobne potrebné po najbližších európskych voľbách.
Naša strana je ako rodina, ktorá verí v osobnú slobodu a v zodpovednosť jednotlivca. Voľba je na vás. Viem, že sa rozhodnete podľa vlastného svedomia a že budete hlasovať za kandidáta ktorému veríte, že našim stranám pomôže vyhrať európske voľby a napokon viesť Komisiu pre budúcu generáciu Európy. Vitajte v Helsinkách!
